Niekoho samota desí – a v lese už úplne. No niektorí z nás sú práve vtedy vo svojom živle. Bez pochybností a bez strachu. Čas strávený osamote niekde v prírode môže predstavovať spojenie so sebou samým na tej najhlbšej možnej úrovni. Tie chvíle totiž vôbec nie sú o osamelosti. Sú o spojení a synergii so svojím vnútorným ja.
Nejde o odlúčenie, ale o napojenie sa na niečo, čo nás presahuje. O objavenie toho, čo v bežnej každodennosti vyplnenej prácou a rôznymi povinnosťami jednoducho chýba. Spomalenie, uvoľnenie, zastavenie a chvíle len pre seba bez akéhokoľvek rozptýlenia. Pocit pokoja, harmónie a slobody.
Podstatou však nie je únik pred realitou. Je to o prirodzenom nasledovaní niečoho nehmatateľného a napriek tomu nesmierne citeľného. Vnímanie sa stáva čistejším a úprimnejším. Sebapoznanie nadobúda hlbší rozmer. Mnoho ľudí sa obáva práve sebapoznania. Odhaliť a priznať si svoje slabosti chce vnútornú silu. Odvahu pozrieť sa dovnútra. A to niekomu chýba.
Príroda má svoju vlastnú energiu. Napojenie sa na ňu môže pôsobiť spirituálne či dokonca transcendentne. Prináša pocity plné inšpirácie a riešení. Okrem toho prináša aj emocionálne a psychické uvoľnenie, čerstvé sily, chuť uskutočniť menšie či väčšie zmeny, kreativitu, vitalitu a nadhľad. Uvedomenie si toho, že všetko má svoj dôvod, skrytý význam a vlastné tempo.
Ja som chodil do prírody počas svojich dobrých aj horších období. Stále v tom pokračujem a určite s tým nemienim prestať. Je to mojou súčasťou. Bez ohľadu na to, čím som prechádzal, vedel som, že negatívne pocity tam dokážem utíšiť a tie pozitívne zintenzívniť. Je mi jedno, či prší, sneží, mrzne alebo je horúco. A už vôbec neriešim, či prídem zablatený, mokrý, spotený alebo unavený (väčšinou sa to nestane). Viem, že prídem spokojný, a to mi stačí.
Spontánnosť a zámer splývajú v jedno. Zakaždým tam nájdem to, čo potrebujem. Paradoxom je, že to vôbec nemusím hľadať. Stačí tam byť. Niekedy najbohatšie zážitky nemajú nič spoločné s peniazmi. Toto pochopenie v modernom svete často chýba.
Keď si sám v prírode, nepotrebuješ veľa slov. Stačí vnímať svoje pocity. Les prehovorí prostredníctvom ticha a života navôkol. Nechaj na seba pôsobiť tajomne uvoľňujúcu atmosféru. Pre niekoho je to ako meditácia, terapia či sebaobjavovanie. Príroda je priestor, kde čas nie je stresujúcim faktorom. Spája slobodu a spriaznenosť zároveň.
Ponúka zdanlivo obyčajné chvíle, ale s neobyčajnými pocitmi a myšlienkami. Je to ako objatie prírody – ubezpečenie, že tu máš svoje miesto. Konverzácia bez slov, ale s hlbokým porozumením, úprimným prijatím a vzájomným rešpektom. Aspoň takto to funguje u mňa.